Slobodné kráľovské mestá sa zúčastňovali korunovačných slávností. Na túto tradíciu nadväzujeme a pripravujeme počas Korunovačných slávností 2016 historický veľtrh slobodných kráľovských miest, na ktorom sa jednotlivé slobodné kráľovské mestá budú prezentovať.

Miesto: Hviezdoslavove námestie

Termín: 24.-26. jún 2016

 

Historické zaujímavosti

Najvýznamnejším naším politikom „regionálneho rozvoja v 13. storočí“ bol uhorský kráľ Belo IV. Podporil proces budovania miest udeľovaním mestských privilégií. Územie Slovenska sa tak stalo  najrozvinutejšou časťou uhorského kráľovstva. Najvýznamnejšie mestá dosiahli privilégium slobodné kráľovské mesto, ktoré bolo priamo podriadené kráľovi a zahŕňalo viaceré hospodárske, politické, súdne práva ale najmä právo samosprávy, čo umožnilo mestám ešte väčší rozvoj.

Takýmto spôsobom sa vytvoril základ dnešného kultúrneho dedičstva mnohých slovenských miest. Zaujímavou zvláštnosťou bol spôsob voľby vedenia mesta, ktoré rešpektoval aj samotný panovník. V okolitých krajinách (České krajiny, v Poľsku) totiž panovník priamo menoval svojich zástupcov do vedenia miest. V našich krajinách si slobodní občania mesta sami zvolili spomedzi seba vedenie mesta a to demokratickým spôsobom. Na 13. storočie to bol veľmi pokrokový stav.

Od roku 1405 slobodné kráľovské mestá dostali od kráľa Žigmunda Luxemburského (+1437) právo aktívne sa zúčastňovať na uhorskom sneme aj s možnosťou hlasovať – stali sa štvrtým stavom v Uhorsku. Roku 1432 boli zástupcovia miest prítomní aj na riadnom stavovskom sneme, čo sa od roku 1445 stalo pravidelným javom.

Od roku 1608 sa však snem rozdelil na Hornú a Dolnú komoru (tabulu). V Hornej tabuli zasadali preláti (zástupcovia cirkvi) a svetských veľmoži. Na jej čele stál palatín, ktorý bol zároveň aj hlavou celého snemu. Dolná tabula bola určená pre ostatnú šľachtu, feudálov a mestá. Jej členom boli dvaja zástupcovia za každú stolicu, slobodné kráľovské mesto a kapitulu. Po jednom členovi mali prepošstvá a opátstva (konventy). Predsedom Dolnej tabule bol kráľov osobník (personál).

Zákonný článok uhorského snemu č. 5/1514, ktorým sa dokonštituovala stavovská príslušnosť uhorských miest, aj vymenoval príslušné kategórie miest. Od tohto roku teda došlo k formálnemu rozdeleniu miest na slobodné kráľovské mestá – civitas, ktoré sa týmto stali štvrtým stavom Uhorska, privilegované oppidá a mestečká (oppidá), ktoré sa veľkosťou neodlišovali od dedín, mali však pridelené isté privilégiá.

Keď sa roku 1536 Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, do Bratislavy začali pravidelne prichádzať na uhorský snem aj zástupcovia slobodných kráľovských miest. Zasadnutia uhorského snemu sa konali v Bratislave až do roku 1848. Ďalším dôvodom návštevy Bratislavy zo strany zástupcov slobodných kráľovských miest bol korunovačný snem, ktorý vymedzoval a formuloval vzťah medzi nastavajúcim panovníkom a uhorskými stavmi v schválenom korunovačnom dekréte a potom samotná korunovačná slávnosť, na ktorej takisto nechýbali zástupcovia slobodných kráľovských miest.

 

 

1.	Banská Bystrica	1255	kráľ Belo IV.
2.	Banská Štiavnica	do roku 1241	kráľ Belo IV.
3.	Bardejov	1376	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
4.	Bratislava	1291	kráľ Ondrej III.
5.	Brezno	1380	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
6.	Gelnica	1264	kráľ Belo IV.
7.	Kežmarok	1269	kráľ Belo IV.
8.	Kremnica	1328	kráľ Karol Róbert z Anjou
9.	Krupina	do roku 1241	kráľ Belo IV
10.	Košice	1347	kráľ Karol Róbert z Anjou
11.	Komárno	1745	kráľovná Mária Terézia
12.	Levoča	1323	kráľ Karol Róbert z Anjou
13.	Martin	1340	kráľ Karol Róbert z Anjou
14.	Modra	1569	kráľ Maximilián I. Habsburský
15.	Moldava nad Bodvou	1629	kráľ Ferdinand II. Habsburský
16.	Nitra	1248	kráľ Belo IV.
17.	Nová Baňa	1345	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
18.	Pezinok	1615	kráľ Matej II. Habsburský
19.	Podolinec	1412	kráľ Žigmund Luxemburský
20.	Prešov	1374	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
21.	Prievidza	1383	kráľovná Mária z Anjou
22.	Sabinov	1299	kráľ Ondrej III.
23.	Skalica	1372	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
24.	Stará Ľubovňa	1364	kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
25.	Svätý Jur	1647	kráľ Ferdinand III. Habsburský
26.	Šamorín	1405	kráľ Žigmund Luxemburský
27.	Trenčín	1412	kráľ Žigmund Luxemburský
28.	Trnava	1238	kráľ Belo IV.
29.	Zvolen	1238	kráľ Belo IV.

 

Tavernikálne (súdne rozhodnutia prijímal taverník)

15. stor. Budín, Košice, Bratislava, Trnava, Bardejov, Prešov, Šopron od 1490 Pest (stredovek)

Skalica, Komárno, Modra, Krupina (novovek)

Personálne mestá (odvolávali sa k personálnemu súdu)

Levoča, Trenčín, Sabinov  (stredovek)

Pezinok, Jur pri Bratislave, Kežmarok, Brezno (novovek)

Slobodné kráľovské banské mestá (s vlastným banským súdom, v civilných  záležitostiach sa odvolávali k personálnemu súdu.)

Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Zvolen,  Nová Baňa...

V revolučných rokoch 1848-49 marcové konštitučné zákony zrušili kategóriu slobodných kráľovských miest  a Zákonom 20/1876 o municipiách sa zriadili municipálne mestá: Bratislava, Košice, Banská Štiavnica, Komárno.