Knieža KRISTIÁN AUGUST

kardinál svätej rímskej cirkvi a ostrihomský arcibiskup

Jeho otec Móric bol vojvoda Saský a matka Dorota Mária - dcéra sasko- weimarského vojvodu Wilhelma. Narodil sa 19. októbra 1666 ako tretí v poradí.  Nedúfal, žeby sa raz ujal vlády nad Saskom. Rozhodol sa preto pre vojenskú kariéru. V roku 1686 sa zúčastnil spolu so saskými jednotkami oslobodenia Budína od Turkov. Táto skúsenosť na neho silno zapôsobila. Ako protestant konvertoval na katolícku vieru a rozhodol sa pre kňazskú službu. V roku 1692 bol vysvätený za kňaza a cisár Leopold ho vymenoval za rábskeho biskupa (Györ).

Keď sa ostrihomskému arcibiskupovi Leopoldovi Koloničovi zhoršoval zdravotný stav, cisár Leopold mu určil Kristiána za pomocného biskupa s právom nástupníctva. 16. júna 1706 ho pápež Klement XI. vymenoval za kardinála a po smrti arcibiskupa Koloniča bol so súhlasom pápeža vymenovaný cisárom Jozefom za ostrihomského arcibiskupa.    

Po uzatvorení satmarského mieru významní magnáti Uhorska na čele s arcibiskupom Kristiánom pozvali Karola, aby sa ujal vlády v Uhorsku. 22. mája 1712 na sviatok Najsvätejšej Trojice Kristián August spolu s palatínom Pavlom Esterházim korunovali Karola za uhorského kráľa.

Koncom leta sa v Bratislave a ďalších mestách rozšíril mor. Vedenie mesta sa ho snažilo tajiť, ale keď zomrel mestský lekár, sanitný kordón okolo mesta sa zavrel. Nik nesmel vojsť dnu a predovšetkým von. Prerušilo sa zásobovanie, obchod i výroba. Normálny život prestal fungovať. Ľudia nemali peniaze. Tovar dražel. Cudzinci, ktorých karanténa zastihla v meste, zostali celkom bez prostriedkov.

Spočiatku pochovávali každého do svojho vlastného hrobu, neskôr sa kopali spoločné hroby a napokon sa pochovávalo aj bez truhiel. Pohreby sa konali na mestské trovy. Pokladnica sa skoro vyprázdnila. Na rad prišli pôžičky. Sám cisár Karol poskytol mestu 2.000 zlatých.

30. apríla 1713 v meste vypukla vzbura. Impulzom bolo zlé určenie príčiny smrti. Obhliadač mŕtvol konštatoval mor, no príbuzní zosnulého s tým nesúhlasili. Privolaný iný lekár priznal obhliadačov omyl. Zhromaždilo sa okolo tisíc nespokojných ľudí a od Vavrineckej brány smerom ku kordónu rabovali obchody, prevracali vozy a koče. Iba okolo polnoci sa richtárovi a niekoľkým členom mestskej rady podarilo dav upokojiť. Sľúbili zmiernenie protimorových opatrení, ktoré trvali už 7 mesiacov. Lenže nasledujúci deň do mesta privolali ďalšie oddiely vojska. Morová epidémia trvala ešte ďalších sedem mesiacov.

Arcibiskup Kristián August sa pri tejto morovej epidémii osobne angažoval. V Marianke nielenže predsedal komisii, ktorá situáciu riešila, ale zároveň aj osobne - ohrozujúc svoje zdravie - pomáhal úbohým občanom najmä vysluhovaním sviatostí.   

Morová epidémia si vyžiadala v Bratislave okolo 4.000 obetí. Najvýznamnejšia osobnosť v Uhorsku, ktorá podľahla epidémii moru bol uhorský palatín Pavol Esterházi - najväčší donor postavenej Loretánskej kaplnky pri františkánskom kláštore v Bratislave.

Na pamiatku morovej epidémie a ako prejav vďaky za jej ukončenie nechal Kristián August postaviť Trojičný stĺp na Rybnom námestí. Na jednom z výjavov je možno zobrazený aj on, ako chorému vysluhuje posledné pomazanie.

30. januára 1714 zomrel posledný človek v Starom Meste. Keď sa Bratislave podarilo v priebehu jari a potom cez leto trochu pozviechať, na 18. októbra bol stanovený deň korunovácie cisárovnej Alžbety Kristíny za uhorskú kráľovnú. Akt korunovácie uskutočnil aj tentokrát Kristián August.

Kristián August mal k Marianke dôverný vzťah. Tamojší kláštor nachádzajúci sa v posvätnej samote si vyvolil za svoju rezidenciu. Tu si vykonával duchovné cvičenia, svoju dušu zušľachťoval pokáním a modlitbou sa zjednocoval s Bohom. Stravoval sa v spoločnej jedálni s mníchmi, nevyžadoval špeciálne jedlá, ale skromne požíval to isté ako rehoľníci. Dokonca sa obliekal do jednoduchého mníšskeho habitu pavlínov. Tu si želal byť aj pochovaný.

V roku 1723 predsedal v mene cisára Karola VI. ríšskemu snemu v Regensburgu. Tam 22. augusta 1725 nečakane zomrel. Po slávnostných pohrebných obradoch ho loďou 2. októbra priviezli do Uhorska. Vyložili ho v Záhorskej Novej Vsi, odkiaľ ho po súši s veľkou pompou previezli do Marianky. Avšak na rozkaz cisára Karola ho pochovali v Dóme sv. Martina.   

Na obraze: Kristián August v paulínskom habite - Kláštor Tešiteľov v Marianke